Môj kód Programovanie v príkladoch

Entropia v BigData

2019-10-18

Informačná entropia má využitie pri spracovaní dát, ale aj strojovom učení (pri vytváraní rozhodovacích stromov pre úlohy klasifikácie). V dátovom spracovaní sa dá využiť ako indikátor kvality dát. I keď sa téma týka viac-menej odboru Data Science, tak som sa ako programátor s entropiou stretol a zaujala ma.

Informácia

Informácia ako taká nie je “fyzická” vec. Dá sa povedať, že informácia znižuje “nevedomosť”, “neznalosť”, či “neurčitosť”. Informácie reprezenzujeme symbolmi, ktoré sú v ako keby práve tým “fyzickým nosičom” informácie.

Avšak - nie je pravda, že každý symbol samostatne nosí odpovedajúce množstvo informácie. Na množstvo informácie sa dá nazerať zo syntaktického a sémantického pohľadu. Napríklad, nasledujúce vety:

Bude pršať. Bude pekne.

prinášajú síce významovo dve informácie (že bude pršať a bude pekne), ale syntakticky obsahuje štyri slová, z toho jedno sa opakuje. V telekomunikačných systémoch a teórii informácie sa informácia chápe skôr zo syntaktického hľadiska, a podľa toho vieme merať jej “množstvo”.

Ak by sme teda chceli zistiť množstvo informácie v predchádzajúcich vetách, musíme mať kvantitatívnu jednotku informácie, ktorá bude tým chýbajúcim fyzickým “mostíkom” medzi abstrakciou a realitou (kvantitou). Mohli by sme si vymyslieť ľubovoľnú jednotku, avšak už to za nás urobil Claude Shannon v roku 1948.

Jednotkou informácie je jeden bit, s hodnotou 0 alebo 1. Ak sa budeme pýtať na množstvo, budeme tým myslieť počet bitov.

Tu sa však už musíme zamyslieť nad tým, koľkými spôsobmi môžme danú správu napísať. Ak by sme nemali meniť samotné slová, ale len reprezentáciu, aj tak každý symbol môžme zapísať rôznym spôsobom - tj. môžme si vymýšľať rôzne abecedy. Jeden symbol v rôznych abecedách tak môže mať rôzny počet bitov. To znamená, že správa zapísaná v dvoch rôznych abecedách môže mať rôznu dĺžku. Takže - ktorú abecedu si zvoliť?

Entropia

Zrejme najväčší zmysel dáva zvoliť si takú abecedu, ktorá produkuje minimálny počet bitov. Entropiou je potom vyjadrenie minimálneho priemerného množstva informácie, ktoré potrebujeme “vydolovať” z dát, aby sme sa dozvedeli všetko. Inak povedané - je to minimálny priemerný počet bitov, do ktorých vieme celú správu zapísať bezstratovo.

Kvantitatívne môžme začať takto:

  1. Pre každý symbol spočítame jeho frekvenciu výskytu: , kde je počet výskytov -tého symbolu v dátach, a veľkosť dát v bitoch.
  2. Pre jednotlivé symboly v dátach nájdeme minimálne kódovanie s využitím nájdených frekvencií symbolov, napr. Huffmanovo kódovanie. Každý symbol bude mať optimálny kód veľkosti $c_i$ bitov.
  3. Minimálnu veľkosť správy vypočítame vlastne ako sumu “váh” symbolov, kde váha symbolu je jeho optimálna veľkosť krát frekvencia výskytu:

Napríklad, majme 100 symbolov:

Symbol: a b c d e Suma
Frekvencia (): 0.10 0.15 0.30 0.16 0.29 = 1
Optimálny kód: 010 011 11 00 10  
Veľkosť kódu (): 3 3 2 2 2  
Váha symbolu : 0.30 0.45 0.60 0.32 0.58 = 2.25

Minimálna veľkosť správy má úž dosť blízko k informačnej “entropii”, a počíta sa veľmi podobne:

Prečo je len “blízko”, si vysvetlíme neskôr. Nateraz - Shannon entropiu definoval viac matematicky, bez zaťaženia na spôsob “enkódovania”.

Matematicky

Entropia je známa z termodynamiky, ako “miera neusporiadanosti” termodynamického systému. Fyzikálne sa entropia meria len svojou “zmenou” - keď sústave dodáme teplo určitej teploty:

.

Ak má systém viac “podsystémov”, tak musíme jednotlivé prírastky entropie počítať zvlášť na každý “podsystém” a potom ich spriemerovať. Ak je “podsystémov” (napr. častíc) príliš veľa, nebude to možné realizovať. A tak prišiel Boltzman so svojou štatistickou entropiou, ktorý systém videl ako ucelenú sústavu mikrostavov, do ktorých sa sústava ako celok vie dostať. My pracujeme len s makroskopickými veličinami (ako napr. tlakom, teplotou, objemom a počtom častíc). Entropia je potom vyjadrená ako množstvo “voľnosti”, ktoré systému ostane po zadaní týchto makroskopických parametrov. Matematicky ju vyjadril ako:

kde je konštanta, a je počet rôznych stavov, v ktorom systém môže byť. Ak každému stavu priradíme vlastnú pravdepodobnosť , dostaneme vzťah:

Ako to súvisí s informačnou entropiou? Informačnú entropiu definoval tiež Claude Shannon. A tá je veľmi podobná tej od štatistickej entropie (zdroj):

Kde je pravdepodobnosť výskytu hodnoty v dátovom korpuse. Na logaritmickom základe nezáleží, zmení sa len rozsah možných hodnôt. Ak chceme mať výsledok v počte bitov, je dobré použiť dvojkový logaritmus. Prirodzený logaritmus dáva výsledok v tzv. “nat”-och.

Výraz a teda vzorec je možné prepísat aj do tvaru:

v ktorom člen je tým dátovým “prekvapením”, alebo novou informáciou, ktorú -tý symbol prináša. Ak by sme to mali v tomto bode prirovnať k minimálnej veľkosti správy, tak tento člen je matematickým vyjadrením optimálneho kódu . Ako to? Ak pravdepodobnosť nahradíme za frekvenciu výskytu:

potom dostaneme:

a teda . Keď si uvedomíme fakt, že nám hovorí, koľko bitov potrebujeme na zakódovanie hodnôt, tak v tomto prípade je optimálnym kódom vlastne počet bitov, ktoré potrebujeme na zakódovanie hodnôt. Výraz odpovedá - koľko krát sa do správy zmestia všetky výskyty -tého symbolu.

Hodnotu si môžme overiť z príkladu v predchádzajúcej časti. Poznáme frekvencie výskytov každého symbolu, takže:

Symbol: a b c d e Suma
Frekvencia (): 0.10 0.15 0.30 0.16 0.29 = 1
Veľkosť optimálneho kódu (): 3 3 2 2 2  
Informačný prírastok (): 3.32 2.73 1.73 2.64 1.78  
Váha symbolu : 0.30 0.45 0.60 0.32 0.58 = 2.25
Váha informačného prírastku : 0.332 0.4095 0.519 0.4224 0.5162 = 2.2

Suma posledného riadku je vlastne informačná entropia, a vidíme, že je trochu menšia než minimálna veľkosť správy.

Ak existuje hodnôt a každá z nich je v korpuse rovnako pravdepodobná, potom . Vzorec sa potom dá napísať ako:

čo zas pripomína pôvodný Boltzmannov vzorec.

Prečo nie je veľkosť “skoprimovanej” správy entropiou

Vyplýva to zo Shannonovho teorému “zdrojového kódovania”, ktorý udáva praktické limity bezstratovej dátovej kompresie. Hovorí, že minimálna veľkosť dát nikdy nebude menšia než je entropia, ale je možné dosiahnuť veľkosť ľubovoľne blízku entropii so zanedbateľnou stratou informácie - tj. úplne bezstratová minimálna veľkosť správy bude musieť byť trochu väčšia než entropia. Pre viac detailné info kliknite tu.

Využitie entropie v dátach

Informačná entropia sa v dátach väčšinou používa na akési ohodnotenie “kvality dát”, v zmysle merania “rozmanitosti” dát. Veľká entropia hovorí, že dáta sú rozmanité, a malá, že sa hodnoty mnoho krát opakujú. Napríklad, naše dáta nech hovoria o cenách rôznych produktov:

Produkt Cena
Chladnička 10000
Jogurt 10
Topánky 300
Skriňa 6000
Auto 500000

V tomto prípade môžme očakávať, že ceny budú “kvalitné” vtedy, ak budú naozaj rozmanité. Nie je totiž možné, že každý produkt bude mať rovnakú cenu. Toto principiálne rozrieši entropia, ktorú môžme očakávať relatívne vysokú - v ideálnom prípade bude mať každý unikátny produkt jednu unikátnu cenu, teda pravdepodobnosť výskytu každej ceny bude rovnaká. A potom budeme vedieť, že dáta sú kvalitné, ak entropia bude nie oveľa menšia než , v našom prípade .

Ak dostaneme takéto dáta:

Produkt Cena
Chladnička 1
Jogurt 1
Topánky 1
Skriňa 1
Auto 1

vidíme, že a teda entropia je

V tomto prípade nám entropia hovorí, že dáta nie sú kvalitné, pretože ideálne sme očakávali entropiu .

Programovanie pre BigData

Ak máme tak málo dát ako v predchádzajúcej kapitolke, nepotrebujeme počítať entropiu. Ak však máme dát veľmi veľa (teda BigData) - napríklad 100 terabajtov, pomocou entropie vieme urýchliť utvorenie si predstavy o ich kvalite.

V našom prípade budeme testovať kvalitu datasetu zo servera Last.fm, teda citujem:

Thierry Bertin-Mahieux and Daniel P.W. Ellis and Brian Whitman and Paul Lamere: The Million Song Dataset uverejnené v Proceedings of the 12th International Conference on Music Information Retrieval (ISMIR 2011), 2011.

Dataset obsahuje skladby (“tracks”) a k nim priradzuje umelca, a podobných umelcov. Našou úlohou bude zistiť entropiu umelcov a skladieb. Predpokladáme, že umelci by mali byť unikátni, avšak skladby nemusia byť unikátne.

Na prácu použijeme framework Apache Spark verziu 2.4.3, a jazyk Scala verziu 2.12.

Dotyk dát

Začneme tým, že si dáta načítame do sparkového “DataFram-u”:

  implicit val spark = SparkSession.builder()
    .master("local")
    .getOrCreate()

  import spark.implicits._

  val path = getClass.getResource("/lastfm_subset").getPath
  val data = spark.read.json(path)

  data.show()

A vidíme, že to robíme dobre:

+--------------------+--------------------+--------------------+--------------------+--------------------+------------------+
|              artist|            similars|                tags|           timestamp|               title|          track_id|
+--------------------+--------------------+--------------------+--------------------+--------------------+------------------+
|       The Shirelles|[[TRCCSCE128F92EF...|[[oldies, 100], [...|2011-09-07 13:30:...|Dedicated To the ...|TRAHBWE128F9349247|
|          Little Eva|[[TRFYRVZ128F92EF...|[[oldies, 100], [...|2011-08-09 04:18:...|     The Loco-Motion|TRADZQV128F14A5760|
|        The Chiffons|[[TRFYRVZ128F92EF...|[[60s, 100], [old...|2011-09-07 02:09:...|        One Fine Day|TRAKKTE128F934B0D9|
|       The Shirelles|[[TRYZQVK128F92FE...|[[oldies, 100], [...|2011-08-09 23:06:...|Will You Love Me ...|TRAAYGH128F92ECD16|
|          Ned Miller|[[TRRENDE128F4279...|[[country, 100], ...|2011-08-02 06:36:...|From A Jack To A ...|TRAZDQQ128F93590E2|
|          Ned Miller|[[TRRENDE128F4279...|[[country, 100], ...|2011-08-12 02:07:...|From A Jack To A ...|TRBGKZD12903D13D23|
...

Entropia

Entropia sa v Apache Spark dá vypočítať jednoducho. Budeme potrebovať len stĺpce artist (umelec) a title (názov piesne). Najprv potrebujeme vypočítať pravdepodobnosti jednotlivých hodnôt, ktoré následne zapracujeme do vzorca. Pomocou DataFrame API vieme celý tento algoritmus napísať veľmi jednoducho:

  def entropy(df: DataFrame, what: String, totalCount: Long) = {
    df
      .groupBy(col(what)).count()
      .withColumn("value", 'count / totalCount) // pravdepodobnosť hodnoty
      .withColumn("value", when('value === 0, 0.0).otherwise(-'value * log('value))) // člen entropie
      .select('value).as[Double]
      .reduce((v1, v2) => v1 + v2) // výsledok ako suma všetkých členov
  }
  1. Najprv spočítame početnosť jednotlivých hodnôt.
  2. V druhom kroku vypočítame pravdepodobnosť každej hodnoty
  3. Ďalej vypočítame vnútorný člen vzorca entropie, teda
  4. Posledným krokom je sčítať všetky tieto členy do jedinej hodnoty - entropie

Pri počítaní kroku 3 tam mám ošetrenie situácie, ak bude pravdepodobnosť nejakej hodnoty nulová. Ak by bola pravdepodobnosť nula, tak by kód spadol, pretože nejde vypočítať logaritmus z nuly. Je to len technické ošetrenie, ale v praxi by to nemalo aj tak nikdy nastať. Dôvodom je, že v kroku 1 je už jasné, že vylučujeme hodnoty, ktoré by v korpuse “mohli byť”, ale nie sú. Počítame teda len s tými, čo tam sú - inými slovami, všetky hodnoty v tomto korpuse tvoria úplnú množinu.

Celok

Tak a máme už všetko pripravené k tomu, aby sme mohli vypočítať entropiu očakávanú (tj. takú, v ktorej predstierame rovnakú pravdepodobnosť každej hodnoty), a potom skutočné entropie umelcov a skladieb:

  val totalCount = data.count()

  val expectedEntropy = math.log(totalCount)
  val artistsEntropy = entropy(data, "artist", totalCount)
  val songsEntropy = entropy(data, "title", totalCount)

  println(s"Expected entropy: $expectedEntropy")
  println(s"Artists entropy: $artistsEntropy")
  println(s"Songs entropy: $songsEntropy")

A výsledok po spustení celého programu je takýto:

Expected entropy: 9.140990293841389
Artists entropy: 8.043398745598488
Songs entropy: 9.09405998020258

Záver

Čísla, ktoré vidíme, nás možno prekvapia. Umelci vyzerajú byť menej unikátni než skladby, čo mi príde ako divný výsledok. Ale dáva zmysel, pretože si je treba uvedomiť, že korpus obsahoval zoznam skladieb. Umelci sú len priradení ku skladbe, takže to, že sa budú opakovať, je očakávané. Môžme si to overiť:

  data
    .groupBy('artist)
    .agg(count('title) as "count", collect_list('title) as "tracks")
    .sort('count.desc)
    .show(false)

A výsledok je:


+--------------------+-----+--------------------+
|              artist|count|              tracks|
+--------------------+-----+--------------------+
|    Mario Rosenstock|   13|[De Tree Little P...|
|         Snow Patrol|   12|[We Wish You A Me...|
|        Phil Collins|   12|[Welcome, You Can...|
|           Aerosmith|   12|[Lord of the Thig...|
|             Shakira|   11|[Hips Don't Lie, ...|
|Nick Cave and the...|   11|[Still in Love, T...|
...

No a čo sa týka samotných piesní, tam tiež očakávame určité množstvo opakujúcich sa názvov. Podobnou technikou vieme zistiť aj to:

+--------------+-----+
|         title|count|
+--------------+-----+
|         Intro|   14|
|       Forever|    6|
|         Smile|    5|
|       Hey Joe|    5|
|       Hold On|    4|
|          Life|    4|
|           Why|    4|
|          Wave|    4|

Takže “Intro” je zrejme jeden z najviac používaných názvov. Ale entropia skladieb bola relatívne vysoká (9.09 z 9.14), z čoho vyplýva, že korpus asi obsahuje pomerne veľký počet riadkov, takže sa opakovania “stratia”. Konkrétne 9330 riadkov.

Tak - teraz som ukázal, ako sa dá entropia “v praxi” využiť. Robí sa to hlavne pri analýze neznámych, nových dát, a toto je jednou z možností, ako si dáta “oťukať”. Dúfam, že sa vám článok páčil :)

PS: Celý kód je možné stiahnuť na mojom GitHub-e


Podobné články

Komentáre